Príroda

Od strednej, južnej a čiastočne aj juhovýchodnej Ázie  oddeľujú Východnú Áziu rozsiahle a zároveň vysoké pohoria. Najvyššie sú Himaláje ( najvyšší vrch Mount Everest po čínsky Qomolangma Feng, leží na čínskej hranici ), Karakoram, Pamír a Ťanšan. Najväčšiu rozlohu má Tibetská náhorná plošina, ktorá je 40- krát väčšia ako Slovensko a leží vo výškach viac ako 4000 m. n. m. Na rozhraní východnej, strednej a severnej Ázie sa rozprestiera pohorie Altaj. Okrem pohorí tvorili prekážky v spojení s ostatnými časťami Ázie aj vnútrozemské púšte, najäčšou z nich je Gobi, ktorá sa v minulom storočí preslávila náleziskami kostier dinosaurov. Veľmi hornaté sú i Japonské ostrovy a Taiwan. Najvyšším vrcholom Japonska je sopka Fudžisan. Japonsko a niektoré časti Číny často postihujú zemetrasenia, počas niektorých vznikajú v Tichom oceáne nebezpečné vlny cunami. Najväčšou nížinou východnej Ázie je veľmi pestré, ovplyvňované aj monzúnmi. Južné oblasti Číny, Taiwan a niekedy i juh Japonska zasahujú ničivé tropické búrky - tajfúny. Juh Číny, Taiwan a juh Japonska má teplé a vlhké podnebie.Východná Čína, Kórejský polostrov a Japonsko má mierne podnebie. Vnútrozemie a sever Číny a Mongolsko majú premenlivé podnebie s tuhými zimami a s horúcimi letami a s malým množstvom zrážok. Vo vysokých pohoriach a na Tibetskej náhornej plošine je chladné horské podnebie. Tamojšie jazerá a ľadovce tvoria zdroj vody pre najväčšie rieky východnej, ale aj juhovýchodnej (Mekong) a južnej Ázie (Indus, Brahmaputra), ktoré tam pramenia. Pre Čínu sú nadôležitejšie Huang He (Žltá rieka) a Chang Jiang. Pri týchto riekach vznikla prvá Čínska  ríša už pred takmer 4000 rokmi. Nadmerná spotreba vody a znečistenie však v súčasnosti vedú k tomu, že Žltá rieka už niekedy vyschne skôr, ako dotečie do Žltého mora. Najmohutnejšia rieka Chang Jiang, ktorá spôsobuje časté povodne, zasa bola spútanánajväčším vodným dielom na Zemi. Prírodu v južnej a strednej Číne boli väčšinou vyrúbané a časť z nich nahradili bambusové háje. V Japonsku sú lesy prísne chránené. Najväčšie lesy sú ešte zachované na severe Kórejského polostrova a na severovýchode Číny. Časť rozsiahlych stepí vo vnútrozemí ohrozujej rozširovanie púští. Ešte ohrozenejšie sú mnohé druhy Žívočíchov, ktoré prišli v preľudnenej krajine o svoje prírodzené prostredie. Symbolom ochrany prírody v Číne je panda veľká, no na mnohé iné, takmer vyhubené živočíchy, sa už zabúda (tiger čínsky, sladkovodný delfínovec čínsky, čí aligátor čínsky z rieky Chang Jiang). Prírodu rovnako ničí aj nadmerný rybolov, Japonsko ako jedna z posledných krajín sveta odmieta zastaviť lov ohrozených veľrýb.