Vodstvo

Ázijské rieky patria do viacerých úmorí (Severného ľadového, Indického a Atlantického oceána) alebo do bezodtokových oblastí. Rieky severnej časti svetadiela patria do úmoria Severného ľasového oceána. Ústia tam rieky, ktoré počas roka (v zime) zamŕzajú. Vodná hladina v riekach počas roka ( režim odtoku rieky) závisí od topenia snehu a ľadu. Preto rieky tohto úmoria majú najvyššiu hladinu v lete, alebo koncom leta a najnižšiu v zime. Najvodnatejšími riekami sú Ob, Jenisej a Lena. Keďže sú v zime zamrznuté, splavné sú iba v letných mesiacoch. Najdlhšia śzijská rieka Chang Jiang ( Jang-c´- ťiang) ústi do tichého oceána ( Východočínske more). Je takmer 16-krát dlhšia ako naša najdlhšia rieka Váh. Spolu s riekou Huang He (Žltá rieka), Ktorá ústi do Žltého mora, sa začne využívať na zavlažovanie okolitých polí. Rieky sú splavné ďaleko do vnútrozemia, čo sa využíva na prepravu tovaru. Na rieke Chang Jang postavili najväčšiu vodnú elektráreň- Tri rokliny. Súčasťou elektrárňe je obrovská vodná nádrž. Pri jej stavbe muselo opustiť svoj domov viac než milión obyvateľov. Čať hranice medzi Čínou a Ruskom tvorí rieka Amur.

Do úmoria Indického oceána patria najmä vodnaté rieky. Množstvo vody v korytách závisí od monzúnov. Najvyššiu hladinu vody majú rieky počas letných monzúnov, keď nastáva obdobie dažďou. Často sa však rieky vylievajú z koryta, zaplavujú okolité oblasti a vznikajú povodne. Takou riekou je Mekong na polostrove Zadná India. V Himalájach pramení rirka Ganga a spoločne s riekou Brahmaputrra ústia do Bengálskeho zálivu rozsiahlou deltou. Rieka Ganga je posvätnou riekou hinduistov. Slúži na rôzne obrady a taktiež ako pohrebisko. Z toho vyplýva veľké znečistenie rieky. Do Arabského mora sa vlieva rieka Indus. Dôležitým zdrojom vody v Mezopotánskej nížine sú rieky Eufrat a Tigris. Do Čierneho a Stredozemného mora (úmorie Atlantického oceána) ústia niektoré menšie rieky z juhozápadnej Ázie.

Bezodtokovou oblasťou je napríklad oblasť Aralského jazera. Vlievajú sa tam rieky Amudarja a Syrdarja. Tie však pre nadmerné zavlažovanie okolitých polí nei vždy dotečú až do Aralského jazera. Z toho dôvodu jazero vysychá a výsledkom sú veľké ekologické škody. Ďalšími bezodtokovými oblasťami sú rozľahlé púštne a polopúštne územia. V korytách riek je voda iba časť roka. Zvyšok roka je koryto pre nedostatok zrážok vyschnuté. Najväčším jazerom v Ázii (a na Zemi) je Kaspické more. Je 7,5- krát väčšie ako Slovensko. V Ázii sa taktiež nachádza aj najhlbšie jazero na Zemi- Najkálske jazero v Rusku. Známe je Balchašské jazero. Turisticky vihľadávené je Mŕtve more na hraniciach Izraela a Jordánska. Patrí k najslanším jazerám na Zemi.

Keďže mnohé ázijské pohoria sú vysoké, vyznačujú sa najväčším zaľadnením.  Vo vysokých pohoriach sa nachádza množstvo jazier ľadovcového pôvodu (podobne ako v Tatrách). Voda je nevyhnutná pre život. Problémy s vodou majú  najmä púštne oblasti Ázie. Voda sa vyskytuje v oázach. V miestach oáz vznikli i mestá v púštach , napríklad Rijád v Saudskej Arábii.   

Vodstvo.pptx (627700)

Mapa - vodstvo

V rieke Ganga sa vykonávajú rôzne náboženské obrady.

Vodná elektráreň Tri rokliny