Povrch
Povrch Ázie je veľmi členitý. ázia je druhým najvyšším svetadielom podľa priemernej nadmorskej výšky po Antarktíde. Nechádzajú sa tam rozsiahle nížiny, ale aj pohoria. V Ázii je najnižšie položený, aj najvyšie položený bod na zemskom povrchu. Aj keď je povrch svetadiela veľmi starý, najvyššie pohoria vznikli až v časoch dinosaurov. Vtedy polostrov Predná India ešte nebol súčasťou Ázie. Postupne sa priblžoval k Ázii, až sa k nej pričlenil. Tak sa vytvorilo najvyššie pohorie na Zemi- Himaláje. Nikde indena Zemi nedosahujú vechy také výšky,ako tam. Najvyšší vrch, Mount Everest, je viac ako trikrát vyšší, než najvyšší vrch na Slovensku. Na druhej strane, najnižšie položeným miestom v Ázii (a na Zemi) je breh Mŕtveho mora. Toto miesto leží hlboko pod úrovňou morskej hladiny,ale je na súši. Formovanie povrchu ešte nie je ukončené a mnohé územia sa ešte dotvárajú. Ide najmä o oblúk tiahnuci sa od Kamčatky cez Japonské ostrovy až po ostrov Sumatra. Pre túto oblasť sú charakteristické aktívne sopky a časté zemetrasenia. Oblasť je súčasťou tzv. Ohňového kruhu.
Sever Ázie vypĺňajú najmä nížiny a plošiny. Najväčšou nížinou tejto oblasti je Západosibírska nížina. Pohorie Ural sa rozprestiera v poludníkovom smere a tvorí tak prirodzenú hranicu medzi Európou a Áziou. Stredom svetadiela sa tiahnu približne v rovnobežnom smere pohoria, ktoré začínajú v Európe, pokračujú na polostrove Malá Áziak pohoriu Kaukaz a ďalej až k ľadovcovým vrchom pohorí pamír, Ťanšan, Altaj a Himaláje.Pri formovaní povrchu (vrásnení) sa niektoré časti povrchu dvíhali (vznikali pohoria), iné poklesávali (vznikali kotliny a zníženiny). Severne od Himalájí leží vysoko položená Tibetská národná plošina. Patrí medzi najrozľahlejšie a najvyššie na Zemi. Na utváraní povrchu Ázie sa podieľala i sopečná činnosť. Na polostrove Predná India mohutne vytekajúca láva dala základ Dekanskej plošine. Medzi ňou a Himalájmi v povodí riek vznikla Indogánska nížina, ktorá spolu s Veľkou čínskou nížinou patrík k najúrodnejším oblastiam svetadiela. Oddávna poľnohospodársky obrábaná je Mezopotámska nížina.
V oblasti obratníka Raka sa rozprestierajú púšte. Najviac ich je na Arabskom polostrove. Na severe polostrova je púšť nafúd a na juhovýchode jedna z najväčšívhpiesočných púštína Zemi- Rubál- Khálí. Je 13-krát väčšia ako Slovensko. Púšte sa nachádzajú aj v ďalších oblastiach svetadiela so suchým podnebím.V strednej ázii sú to púšte Karakum a Kyzylkum. Púšte môžu byť okrem piesočnatých aj štrkovité a kamenisté. Púšť Gobi leží severnejšie ako ostatné púšte Ázie. Zrážok tam však spadne veľmi málo, príčinou je tzv. zrážkový tieň. Okolité horstvá (pohoria) predstavujú bariéru pre zrážky, ktoré spadnú v týchto horách a do púšte sa dostaní iba ojedinele. Zriedkavo môže v púšti Gobi v zime snežiť.
Súčasťou Ázie je mnoho ostrovov. Ležia buď osamote (Cejlón) alebo vytvárajú súostrovia (veľké Sundy). Pôvod týchto ostrovov je rôznorodý. Vznikli vrásnením napr. (Taiwan) alebo sopečnou činnosťou (napr. Japonské ostrovy), taktiež sa mohli vytvoriť z koralov - tieto ostrovy majú malú nadmorskú výšku a nedosahujú veľké rozmery (napr. Maldivy).
Nerastné bohatstvo Ázie je veľmi rozsiahle. Ťažia sa tam takmer všetky suroviny. Nachádzajú sa tam popredné svetové zásoby ropy a zemného plynu. Najväšie ložiská sú v oblasti Perzského zálivu, severnej a strednej Ázie. Obrovské zásoby nerastných surovín sa nachádzajú v severnej časti svetadiela (Sibír). Okrem uhlia a železných rúd sa tam ťažia aj diammanty. Mnohé ložiská surovín sa ešte nevyužívajú pre náročné podmienky ťažbyy.
Mapa Ázie.
Pobrežie mŕtveho mora- najnižšie položené miesto na súši
Ostrov Maldivy
geografiapreziakov.webnode.sk/a7-rocnik/poznamky/azia-povrch/m
Vrch je približne 8 850 m vysoký. Ani vláda Nepálu ani vláda Číny zatiaľ s úplnou istotou neurčila presnú výšku a preto je stále oficiálne výška Everestu 8 848 metrov n. m.
Prvé presnejšie meranie v roku 1856 zistilo výšku 8 839 m, ale výška bola prakticky zaokrúhlená na 8 840 m.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia indickí zememerači uskutočnili presnejšie meranie, ktoré sa priblížilo dnešným meraniam a výpočtom výšky Everestu 8 848 m . Dnes sa všeobecne prijíma hodnota 8 850 m zistená pomocou prístroja GPS umiestneného na vrchole hory v roku 1999. Everest stále rastie vďaka pohybom tektonických dosiek, predpokladaný rast je 3 až 5 mm do výšky a 27 mm na severovýchod za rok. Konečne podľa čínskych meraní z mája 2005 je výška hory 8844 metrov, čo je o celé 4 metre menej, ako sa bežne uvádza. Číňania však merali skutočný vrch hory, to jest skalný vrchol. Pri výsledkoch GPS meraní musíme brať do úvahy snehovú čiapku hory nachádzajúcu sa na vrchole. Táto čiapka však svoju hrúbku časom mení.
Je dôležité zdôrazniť, že Everest je vrch, ktorého vrchol je najvyššie nad morskou hladinou. Za najvyššiu horu sveta môžno považovať aj Mauna Kea na Havaji, ktorá je najvyšším vrchom od základne, ktorá je ukrytá pod morskou hladinou na oceánskom dne. Mauna Loa takto presahuje 9 km, ale nad more vyčnieva iba 4 170 metrov. Druhým vrchom, ktorý ašpiruje na najvyšší vrch sveta, je Chimborazo v Ekvádore. Vrchol vrchu Chimborazo je od stredu Zeme o celých 2 168 metrov ďalej ako Everest – teda Chimborazo meria 6 384,4 km a Everest iba 6 382,3 km. Príčinu v takom rozdiele je nutné hľadať v zemskej rotácii, ktorá deformuje tvar Zeme. Paradoxom je, že ak uvažujeme výšku nad morskou hladinou, tak Chimborazo so svojimi 6 310 metrami nad morom nie je ani najvyšším vrchom Ánd.
Aká špička je Mont Everest
Ako prvá žena s amputovanou dolnou končatinou vystúpila na vrchol aj bývalá indická volejbalistka. Rovnaký výkon zaznamenali aj katarský princ či známa nepálska filmová hviezda. Špička Mount Everestu privítala aj prvú ženu zo Saudskej Arábie a prvú ženu z Pakistanu.