Príroda

Stredná Ázia leží daleko od oceánov. Jej západný okraj tvorí Kspické more, ktoré je v skutočnosti najväčším jazerom na Zemi. Južný a juhovýchodný okraj strednej Ázie obklopujú pohoria. Najvyšším je je Pamír v Tadžikistane, Ťanšan na hraniciach s Čínou je len o málo nižší. Na východe leží Altaj. Najdlhšia je hranica s Ruskom na severe, ktorá vedie po mierne zvlnených planinách. Väčšinu územia strednej Ázie vypĺňajú plošiny a nizke pohoria. Pre veľkú vzdialenosť od oceánov je podnebie kontinentálne. Zimy sú tam veľmi tuhé a teploty klesajú hlboko pod bod marzu na väčšine územia. Naopak, letá sú veľmi horúce. Veľká vzdialenosť od oceánov spôsobuje, že zrážok je tam veľmi málo. Vo vysokých pohoriach sú hlavným zdrojom vôd horské ľadovce.Hlavnými riekami sú Amudarja a Sydarja, ktoré tečú do Arálskeho jazera. Pre nadmerné čerpanie vody na zavlažovanie polí (bavlníkových plantáží) však tieto rieky vysychajú ešte skor, ako dotečú do jazera, ktoré tirž vysychá. Ďalším významným jazerom je Balchašské jazero. Severnými častami Kazachstanu preteká rieka Irtyš,ktorej vody cez Rusko ústia do Severného ľadového oceána (Ob). Pre nedostatok vlahy vypíňajú veľkú časť strednej Ázie púšte a polopúšte, najväčšie sú Karakum a Kyzzlkum. Od nich na sever sa rozkladajú stepi.