Podnebie

Studené polárne pásmo: 

Patrí tu sever Ruska a ostrovy v Severnom ľadovom oceáne. Podnebie v týchto oblastiach je najdrsnejšie. Slnečné lúče dopadajú na povrch pod malým uhlom. Zimy sú dlhé, veľmi studené, mrazivé a letá sú krátke a chladné. Zrážky majú zvyčajne podobu snehu, avšak ich spadne málo. Mrzne tu počas celého roka a je skoro neobývané. Bližšie k miernemu pásmu na severe ázijskej pevniny sú už teploty miernejšie a častejšie vystupujú nad bod mrazu. Letá sú o niečo dlhšie a teplejšie. Pôda vsak zostáva zamrznutá počas celého roka. Preto v lete pri topení snehu nemá voda kam odtiecť a povrch je preto rozmáčaný.

Mierne pásmo:

Je to podnebné pásmo v ktorom sa nachádzame aj my. Dochádza ku striedaniu 4 ročných období. Najviac slnečných lúcov dopadá v lete, v zime to  je omnoho menej. Preto  rodiel medzi počasím v lete  a v zime môže byť veľký. Zrážky padajú najmä v letných mesiacoch. 

Subtropické podnebie:

Vynačuje sa horúcimi letami a miernymi zimami. Priemerné mesačné teploty počas roka neklesajú pod bod mrazu. Smerom k obratníku Raka zrážky ubúdajú a podnebie sa mení na suché a horúce tropické podnebie.

Suché a horúce tropické podnebie:

Kedže je to teplé pásmo a zrážok je ceľmi málo a sú nepravidelné, vytvorili sa tam púšte. Teploty medzi dňom a nocou sa výrazne menia. Dôvodom je chýbajúce rastlinstvo. Tieto oblasti sú veľmi riedko osídlené. Ďalej na Juh pribúdajú zrážky. Až k rovníku. Tam prevláda vlhké a horúce tropické podnebie.

Vlhké a horúce tropické podnebie:

Slnečné lúče  dodávajúpovrchu veľa tepla, čo spôsobuje vysoký výpar, tvoria sa oblaky a zrážky. Takmer každodenne prší. Priemerné teploty počas roka kolíšu  iba málo a sú navyššie na Zemi. Kedže je povrch porastený hustým rastlinstvom, rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami je veľmi malý. Okrem dopadu slnečných lúčov vplýva na podnebie Ázie aj vzdialenosť od oceánov Oblasti ležiace daľej od oceána majú drsnejšie podnebie ako prímorské. Oceán sa pomalšie zohreje ako pevnina, ale aj pomalšie vychladne. To spôsobuje zmierňovanie podnebia prímorských oblastí. Preto rozdiel medzi letom a zimou je pri oceáne menší, ako vo vnútrozemí. Taktiež zráźok spadne pri pobreží viac, ako vo vnútrozemí. Významne ovplyvňujú podnebie aj morské prúdy. Chladné prúdy podnebie ochladzujú a teplé prúdy zas podnebie oteplujú. Podnebie sa mení narastajúcou nadmorskou váýškou, teplota klesá a zrážky pribúdajú. Pre podnebie Ázie je aj potrebné prúdenieovzdušia na Zemi. Rozhodujúci význam majú monzúny. Niekedy môže v atmosfére vzniknúť silný vietor- tajfún. Tajfún sprevádzajú tropické búrky s ničivými dôsledkami, zasahujú juhovýchodnú Áziu. 

Monzúny:

Pre južnú a juhovýchodnú Áziu a pre časť  východnej Ázie sú charakteristicé staáte vetry- monzúny. Vznikajú nerovnomerným zohrievaním pevniny a oceána.

Rozlišuje sa letný a imný monzún. V lete sa viac ohrieva pevnina. Teplý vzduch stúpa nad pevninou do výšky. Vysoko nad pevninou sa stáča a prúdi smerom nad oceán k rovníku.Nad oceánom je chladnejšie, vzduch tam klesá. Pri povrchu Zeme zasa vietor prúdi sponad oceána nad pevninu. Kedže nad oceánom sa tvoria zrážky, letný monzún je vlhký a prináša nad pevninu vlahu. Zväčša  prichádza medzi májom a septembrom. Opačná situácia nastáva v zime. Oceán je teplejší, preto vzduch nad ním stúpa do veľkej výšky, nad pevninoupotom klesá, lebo je chladnejšia. Zimný monzún prúdi od pevninyk oceánu. Kedže nad pevninou sa netvoria zrážky, zimný monzún je suchý. Monzúny výrazne ovplyvňujú život obyvateľov.