Príroda

Polostrov Predná India vypĺňa Dekanská plošina. Zo západu ho obmýva Arabské more a z východu Bengálsky záliv. Severnú hranicu polostrova tvorí Indogangská nížina, cez ktorú pretekajú  rieky Indus a Ganga. Ganga sa vlieva do Bengálskeho zálivu spolu s ďalšou riekou Brahmaputrou mohutnou deltou. Severnú hranicu južnej Ázie tvoria najvyššie pohoria na Zemi. Sú to Himaláje s najvyšším vrchom na Zemi Mount Everestom ( 8848 m n.m.). Západne od nich sa tiahne Karakoram a potom Hindúkuš. Podnebie južnej Ázie ovplyvňujú najmä monzúny. Striedajú sa tu najmä obdobia sucha a obdobím letných monzúnov s mohutnými dažďami. Úpätia pohorí nad Indoganskou nížinou patria k miestam s najvýdatnejšími dažďami na Zemi, preto často túto nížinu postihujú rozsiahle povodne. Podnebie vo vysokých pohoriach je chladné. V južnej Ázii sa nachádzajú púšte (Thárska púšť), horské pustatiny a ľadovce, ale i vlhké tropické lesy. Väčšina lesov už bola premenená na polia, preto i pôvodné divé zvieratá sú vzácne. Najznámejšie sú slon indický, nosorožec a tiger alebo leopard snežný.